Stara dialnica US40

Už nejakú dobu stopujem po USA, ale popravde ešte som sa nestretol s tak veľkými komplikáciami ako v štáte Kansas. Odchádzal som od kamarátky z mesta Manhattan a mal som namierené do mesta Junciard City, kde som chcel stopovať na truck stopu. Google maps ukazoval veľa miest na zastavenie a hitchiwiki hovorila o výbornom mieste. Keď som sa tam ale dostal videl som veľkú komplikáciu. Cesta sa momentálne opravovala a bolo na nej veľa obmedzení a tým pádom sa tam stopovať nedalo. Znovu som otvoril google mapy a hľadal alternatívnu cestu. Tá sa dostavila skoro okamžite. Bola to stará diaľnica číslo 40 a má názov OLD HWY 40. Popravde jedna z najkrajších ciest, po ktorých som kedy išiel, takže mi ani nevadil, že tam prešlo jedno auto za hodinu 

Cesta je stará asi okolo 50 rokov a fungovala ako hlavná cesta cez Kansas dlhých 35 rokov. Potom postavili diaľnicu a samozrejme sa všetka doprava presídlila práve na diaľnicu a po OLD HWY 40 začali jazdiť už len miestni, ktorí sa chceli dostať do najbližšieho mesta alebo na svoju farmu.

A to je to krásne. Na ceste jazdí naozaj minimum áut a všade okolo vás su rozsiahle pláne a polia a ohrady s dobytkom, ktorý žije svoj kľudný život.  Je tam krásne ticho, takže počujete spievať vtáky na strome.

Na tú cestu som vstúpil okolo 5 hodiny podvečer, takže už slniečko pomaly začalo zapadať a krajina zo seba ukázala to najkrajšie. Všetko sa začalo zafarbovať do oranžovej farby a všade naokolo bolo ticho, že by ste počuli dopadnúť špendlík na asfalt.  Krásne teplé počasie spôsobovalo ešte väčší úsmev na mojej tvári. Prešlo okolo mňa auto, ale neuháňalo veľkou rýchlosťou do svojho cieľa. Dokonca sa pri mne zastavilo, aj keď som akurát nestopoval.  Z okienka sa vykukol asi 20-ročný mladík a pýta sa ma, či nepotrebujem nejako pomôcť alebo odviezť a či sa mi niečo nestalo. Povedal som mu, že nie, že je všetko v poriadku, že stopujem okolo sveta a že sa mám teraz chuť prejsť po tejto krásnej krajine. Vystúpil a chvíľu sa so mnou pozeral na tu krásnu prírodu a kravy pasúce sa vo veľkej ohrade. Pozrel som sa na neho a spýtal sa, či si sa neponáhľa domov a on že áno, ale že si už dlhú dobu sľubuje, že si musí vychutnať túto krásnu krajinu. A tak sme tam len tak chvíľu stáli a užívali si tu nadheru okolo nas. Potom nastúpil do auta a zmizol za ďalší kopec.
 

Ešte dlho som stal na tom mieste, bolo to na jednom z mnohých kopcov. Slnko sa už priblížilo západu a ja som sa rozhodol, že si niekde postavím stan a urobím si polievku.  S miestom na stan rozhodne nebol problém.  Behom chvile som našiel jedno pole, kde nič nerástlo a vedľa neho za stromami schované male jazierko.  Ráno bude kúpeľ, tešil som sa. Postavil som stan, urobil si polievku a zaliezol spať.  Ráno som sa zobudil do zamračeného a chladného rána. 

Aj keď sa mi vážne nechcelo aj tak som skočil do jazera a zaplával si. Zbalil som stan a začalo viac fúkať a ja s úsmevom na tvári som pokračoval stále ďalej. Cesta prechádzala z kopca do kopca a zrazu rovina. Dlhá rovná cesta. Minimálne 3 kilometre nikde nič. Len pole. Žiadna zákruta a auto v nedohľadne. Keďže fúkalo a začalo byt okolo 12 stupňov, tak som sa rozhodol, že zbytok dostopujem. A hľa problém. Veď tu skoro nič nejazdi.  :D A tak som šľapal ďalej. Videl som starú školu, ktorá bola už dlhú dobu nepoužívaná a ďalšie malé farmy. Nakoniec mi zastavil jeden chlapík, ktorý ma vzal asi 10 kilometrov  do najbližšieho mesta a ja som si mohol do fľašky nabrať vodu. A pokračoval som ďalej. Začalo sa ukazovať slniečko medzi oblakmi a mne spolu s ním stúpala aj dobrá nálada. Do uší mi hrali najväčšie slovenské pecky minulých rokov a pomalinky som si vykračoval, pospevoval a vychutnával tú krásnu diaľnicu.
 

Z ničoho nič mi zastavilo auto, že ma vezmú kam potrebujem a že nie je problém, že si urobia kvôli mne aj zachádzku. Hovorím, že by si urobili dosť veľkú zachádzku a hneď na to vysvetľujem kam cestujem a prečo to celé robím. Na mieste spolujazdca sedela pani, ktorá bola nadšená. Že ich syn tiež cestuje stopom ale iba po USA a že mi radi pomôžu a tak som sa nenechal prosiť a nastúpil do auta. Vzali ma naozaj veľký kus asi 40 mil (60km) a celú cestu sme hovorili o ich synovi a o tom, aké nástrahy ho môžu čakať a čoho by sa matka mohla báť. Celú dobu som sa ju snažil ukľudniť, že väčšie nebezpečenstvo hrozí jej, keď prechádza cez cestu ako jemu, ktorý stojí pri ceste celý deň a stopuje. Ukľudnila sa a hneď ma pozvala do fast foodu na večeru a potom sa naše cesty rozišli a ja som zamieril smer nájazd na diaľnicu, kde som chcel stopovat. Dorazil som tam na večer, tak som postavil stan a išiel spať a ráno som pokračoval zase po svojej ceste.

OLD HWY 40 vo mne zanechala úžasné krásne spomienky a každému prajem nájsť podobnú, kľudne aj lepšiu cestu ako som našiel ja.

 

Další obsah od tohoto autora

Další z této destinace

Cestovatelský obsah na Desperado.cz