Čo nám bráni žit svoj vlastný život?

Pred rokom som už premýšľal, kde budem v tomto čase. Môj odhad bol, že minimálne v USA, ale cesta chcela, aby som išiel iným smerom a tak sa aj stalo. Vyrazil som 20.4. z Martina a môj plán bol veľmi jednoduchý. Dostať sa na Gibraltár a odtiaľ do Ameriky.

Ďakujem Pánu Bohu za to, že sa tak nestalo, inak by som neprežil to, čo som prežil. A ako môže cesta ovplyvniť Váš život? Jednoducho. Naučí Vás, že všetko na tomto svete je pominuteľné a nič si nevezmete do hrobu. Takže na ničom nezáleží. Naučí Vás, že materialistický svet a konzumný systém sú hlúposti, ktoré do Vás hustia už od chvíle, kedy prídete na tento svet. Každý Vám vždy hovoril, že mať dom a dobré a drahé veci je zárukou šťastia. Všetci vieme, že drahé veci nám neprinesú šťastie, ale všetci ich chceme mať iba kvôli tomu, že nás systém naučil, že je to správne. Každý si uvedomujeme, že to nie je správne a honba za peniazmi či drahým domom, či autom nie je správna, ale aj tak to všetci robíme.

Ja som už od malička nemal na drahé veci. Žil som viac-menej v chudobe a tak som si zvykol o tých drahších veciach len snívať. No keď som začal zarábať, tak som si tie drahšie veci začal kupovať. Silný počítač, kvalitný mobil a podobne. Myslel som si, že som niekto viac, keď mám drahý počítač, ale časom som pochopil, že som stále ten istý človek. Že ľudia okolo mňa ma berú stále tak isto (i keď sa neskôr ukázalo, že mnoho ľudí, ktorí ma začali brať ako niečo viac, ale potom keď mi došli peniaze, tak zmizli) a tak som prestal pozerať na materiálny svet ako na niečo extra a začal som ho ignorovať. Lepšie povedané, úplne som prestal žiť v materiálnom svete.

Vzdal som sa bývania, práce, počítača a všetkého, čo som mal. Dobre som vedel, že cesta nebude ľahká, ale chcel som to spraviť, aby som mohol byť bez príkazov, účtov, a všetkého, k čomu môžete pridať slovo MUSÍŠ. Ja musím iba zomrieť a to je základ moje filozofie. Žite tak, ako by mal byť Váš posledný deň. Pretože nikdy neviete, ktorý deň bude ten posledný.

Nechcel som žiť v živote, kde každý deň počujete - musíš toto alebo toto. A keď vám to nik za deň nepovie, tak si to hovoríte vy vo svojej hlave. Musím zaplatiť účty, opraviť chladničku, kúpiť nový televízor atď ... Takto by som mohol pokračovať do nekonečna. Ja som vždy všetko robil, pretože som chcel. Dokonca aj keď som chodil do práce. Nechodil som tam kvôli tomu, že musím mať peniaze alebo niečo podobné. Nie, vždy som to robil pretože som chcel ja.

Odchádzal som z Prahy  1. Apríla a na Slovensko som prišiel 20. Po ceste som navštevoval všetkých ľudí, na ktorých mi záležalo, kamarátov, mamu, brata a všetkých, ktorých som mal rád. S každým som sa rozlúčil, akoby som išiel na smrť. Je pravda, že som vyrazil smrti napred, ale je lepšie zomrieť, keď si plníte sen, ako sedieť doma a robiť to, čo musíte a nie ste šťastní.

Mama mi povedala, že to aj tak vzdám a že za mesiac budem naspäť u nej doma a ona mi nájde prácu u nich vo fabrike, pretože pracovať MUSÍM. V ten moment som sa postavil, pobozkal som ju, usmial som sa a povedal, že musím iba umrieť. Zo srdca ti ďakujem za život, ktorý si mi dala. Bol to ten najkrajší dar, aký som kedy dostal. A prosím prepáč mi za všetky chyby, ktoré som v živote urobil. Mám ťa rád. Nezabudni na to. Ľúbim ťa. Hodil som ruksak na plecia a vyrazil som naprieč novému životu.

A bol to ten najlepší krok v mojom živote. Cesta mi dala veľa, veľa si však aj vzala. Ale vždy si vzala iba to, čo som už nepotreboval. Cesta ma začala učiť, ako žiť. A nie prežívať, ako väčšina civilizovanej populácie na tejto planéte. Naučila ma prijímať dary, ale aj dávať, a naučila ma, že ona je tá, ktorá rozhodne kam pôjdem a nie môj plán. A tak som sa vykašľal na celé plánovanie cesty a časového harmonogramu. Ráno, keď človek otvorí stan a potom až na vlastné oči uvidí, kde spal (pretože stan staviam väčšinou keď už je úplná tma) sa usmejem, pozriem sa na tú nádheru dookola a vyrazím vpred za novými zážitkami. Kam? To nikdy neviem. Ráno si poviem, že dnes by som chcel byť v tom alebo inom meste a neriešim, či budem v tom meste. Pokiaľ áno, som rád a pokiaľ nie, som ešte radšej, pretože viem, že som presne tam, kde mám byť. Aj keď niekedy neviem, kde vlastne som, ale o to je to zaujímavejšie. Človek by si nikdy nemal robiť starosti práve s tým, čo musí, ale mal by si robiť starosti s tým prečo to musí urobiť? Robí mi to vážne radosť? A pokiaľ to človeka naozaj naplňuje šťastím a jeho duša je šťastná, tak nemám námietky. Každý sme tu z určitého dôvodu. Niektorí preto, aby systém udržali a niektorí preto, aby sa snažili systému ujsť. 

Ja som práve v tej druhej skupine ľudí. Áno, často prirovnávam svoj život k filmu MATRIX, pretože ten film má hĺbku a v mnohých veciach má pravdu. To, čo sa nám snaží ukázať tento film je zrejmé. Ukazuje nám, aký zlý je tento systém. Netvrdím, že ľudia sú zlí. Ako jednotlivec je človek výborný tvor, ale keď je v skupine a jeden začne vystrkovať rožky a tváriť sa ako rebel alebo niekto, kto chce niečo zmeniť, v ten moment si skupina kolektívne vyberie, na ktorú stranu sa pridá. Vo väčšine prípadov je skupina ta zlá, tá čo nechápe, čo jednotlivec hovorí, pretože si myslí: Nás je viac a preto sme inteligentnejší. Ale nie vždy je to pravda.

Na záver Vám dám len jednu radu. Tá je zadarmo a nikomu nikdy neublíži.

Žite ďalej svoje životy v práci, v škole alebo doma a nechajte umierať svoju dušu, choďte raz za rok do Chorvátska alebo Egypta na dovolenku a žite svoj život. No pokiaľ nie ste v tomto stave šťastní, tak to zmeňte. Kedykoľvek, čokoľvek môžete vo svojom svete zmeniť. Dokonca môžete zmeniť aj celý svoj život a neznamená to, že máte vyraziť stopovať a bez peňazí.  Proste začnite robiť to, čo vás baví a naplňuje. Robte to, čo máte radi a staňte sa v tom majster. Potom nájdete vlastné šťastie a pokoj vo svojej duši. A hlavne mier. Potom sa vám zmení celé vnímanie života a ľudí okolo a budete sa cítiť presne tak, ako sa cítil Neo v Matrice, keď pochopil, že ON je ten vyvolený, ktorý môže zmeniť všetko. V tom momente ste TEN vyvolený práve vy. Je len na vás, čí príjmete svoj život alebo budete žiť život, ktorý vás niekto naučil a budete pomaly umierať. Voľba je len na Vás, ale ak Vám môžem poradiť tak ZAČNITE ŽIŤ A ROBTE VŠETKO PRETO, ABY STE BOLI ŠŤASTNÍ a potom sa začnú meniť aj ľudia okolo Vás, až sa nakoniec zmení celý svet. A preto sme tu, nie? Nechcem veriť, že žijem kvôli tomu, aby som celý život robil vo fabrike na bezpečnostné pásy alebo v sklade. Nie, to nie je môj osud. Môj osud nepoznám, ale viem, že pokiaľ ho hľadať nebudem, tak ho ani nikdy nenájdem. Nikdy za mnou nikto nepríde a nepovie mi „Poď, zmeníme ti život“, ten prvý krok musím urobiť sám A keď ho urobím, vždy sa nájde niekto, kto mi pomôže. Hlavné je urobiť ten prvý krok. Nebuďte leniví a nehovorte „Urobí to, ale až potom ako urobím to a dokončím tamto“. Ak nie ste šťastní, nečakajte a urobte to. 

TERAZ JE TEN SPRÁVNY ČAS NA TO, ABY STE ZMENILI SVOJ ŽIVOT

http://www.facebook.com/stopom

Dakujem mojej kamaradke Janke H. za pomoc

Další z této destinace

Další obsah od tohoto autora